Veľvyslanectvо Ukrajiny v Slovenskej republike

, Kyjev 03:45

Pres-reliese Veľvyslanectva Ukrajinskej republiky v Slovenskej Republike „Hladomor 1932-1933 rokov na Ukrajine, príčiny a následky“

22 novembra 2017, 10:20

Holodomor 1932-1933 rokov bol najkrutejším zločinom komunistického režimu proti ukrajinskému národu.

Z davných čias ukrajinci pestovali chlieb na bezhranične širokej černozemi. Žarnov a ručný mlyn boli symbolmi úrodnej ukrajinskej pôdy. To je prístroj z minulého storočia, ktorý slúžil na zomletie muky, aby bolo možne upiecť chlieb, neskôr sa zo žarnova stal symbol hladu a smrti.

Cieľom Hladomoru, ktorý bol plánovaný proti ukrajinskému vidieckému obyvateľstvu, bolo zlikvidovať základ ukrajinského národa a národného znovuzrodenia, zrútiť nezávislé štáty, zrušiť opozíciu sovietskej vlády. „Hlad vyplánovala Moskva, aby zničila ukrajinské sedliactvo, ktoré predstavovalo národný bastión. Ukrajinských sedliakov nezničili preto, že oni boli sedliaci, ale preto, že boli Ukrajinci.“, - písal americký profesor R. Conquest.

Analýza vtedajších údalostí presdčivo hovorí o tom, že na ukrajinskom vidieku existovali všetky prvky politiky genocídu. Ku takému záveru došli aj členovia Mezinárodnej komisii pre vyšetrovanie hladu na Ukrajine, ktorá pracovala v rokoch 1988-1990. Hladomor ako genocídu nad ukrajinským národom uznala Vrchovná rada Ukrajiny a taktiež ponad desať krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky.

12. decembra roku 2007, Národná rada Slovenskej republiky schválila „Deklaráciu o Hladomore v rokoch 1932-1933 v bývalom Sovietskom zväze (najmä na Ukrajine)“. V Deklarácii sa osobytne zvýrazňuje, že Hladomor bol vyvolaný stalinistickou totalitnou politikou, usmernenou na likvidáciu ukrajinských roľníkov. (uznanie Hladomoru)

Hlavnou príčinou Hladomoru v rokoch 1932-1933 bola cieľavedomá kriminálna politika boľševickej vlády. Aj sam Stalin uznal, že úroda semena v roku 1932 bola väčšia ako uroda v roku 1931. Inými slovámi, potravín bolo dosť a jedlo nechýbalo. Avšak krajina cieľavedomo konfiškovala väčšinu tých potravín, vrátane semena, ktoré malo ísť do poľnohospodárskeho, poistného fondu, ignorujúc žiadosti a upozornenia predstaviteľov ukrajinských kolchozov. To odsúdilo milióny ľudí na smrť od hladu, ktorý nemožno nazvať inak ako umelý. Snahy o zastavenie tohto násilia boli krute potlačené. Najvyššie strannícke  štátne riaditeľstvo nenašlo v sebe politickú odvahu, aby niečo spravili proti diktatorskému režimu Stalina, ono sa fakticky stali poslušným inštrumentom v jeho rúkach.

Hlad, ktorý sa šíril v pribehu 1932 roku, ešte viac zosilnel začiatkom 1933 roku. Podľa štatístiky, na Ukrajine každý deň na hlao zomieralo 25 000 ľudí, každú hodinu – 1 tisíc, každú minútu – 17. Stredná trvanlivosť života ukrajincov v roku 1933 u mužov – 7,3 rokov, u žien – 10,9 rokov.

Keď ľudia ostali bez chlieba, oni museli jesť myši, potkanov a vrabcov, múku, a kôru zo stromov. Bolo strašne veľa prípadov kanibalizmu (len oficiálne bolo registrovaných 2000 takýchto prípadov). Bez ohľadu na to, že zomierali celé dediny, konfiskácia obylnín  a všetkých možných potravín trvala aj ďalej. Podľa rozkazu moskovských komesárov V.Molotova, L.Kahanoviča, P.Postiševa, ktorí viedli továreň na výrobu pečiva, keď nebol chlieb, oni odoberali sucháre, zemiaky, slaninu, konzerváciu, čiže všetký možné rezervy jedlá.

Veľká väčšina dedinského obyvateľstva sa snažila prejsť cez zablokované cesty do mesta, aby si zachranila  život, dúfajúc, že si kúpi chlieba. Avšak, dedinskému obyvateľstvu bolo zákazané predávať chlieb. Bohužiaľ oni jednoducho zomierali na uliciah. V Charkove, Odese, Dnipropetrovsku (od nedávna Dnipre), Poltave, Kyjeve aj v iných mestách telá ľudí, ktorí zomreli od hladu zbierali a viezli do masových hrobiek. Vláda znemožnila roľníkom zaobstarať si hociaké jedlo, roľníkom bolo zákazané zamestnať sa na primyselnom podniku a odísť, alebo sa presťahovať do Ruska. Na Bieloruskej, Poľskej a Rumunskej hranici stáli ozbrojené hliadky, ktoré strieľali na útečencov z Ukrajiny, ktorí sa snažili zachrániť si život.

Osud roľníkov, ktorí museli pocitíť na sebe peklo Hladomoru, bol tragický. „Bola jár 1933 roku – spominá jeden zo svedkov, -bielou farbou prekvitala višňa a jabloň, boli príjemné jarné teplé dni, ale dedinské detí sa nehrali, nebehali, ale sedeli pod bránami s opuchlými a zloženými nohami“. Cez toto obdobie na každej triede dedinskej školy bolo zavesené heslo: „Ďakujeme súdruhovi Stalinovi za šťastné detstvo!“

Niektorí rodičia za ktorúkoľvek cenu viezli svoje deti do mesta a nechávali ich v rôzných inštitúciach, nemocniciach, proste na uliciach, aby im zachránili život. „Tí, ktorí nemali ako inak zachrániť svoje deti, - spomína R.Dzjubina, ktorá počas Hladomoru bývala v Kyjeve, - išli ku vlaku aj počas jeho jazdy hádzali svoje deti do vagónov, spoliehajúc na to, že ich niekto niekde najde a takým spôsobom dieťa prežije“. Iba v meste Vinnytsya, podľa oficiálnych údajov, polícia našla v priebehu prvých dní mája 1933 roku 20 opustených detí. Potom za taký istý čas v iných deviatich sidlískoch našli ďalších 304 deti. Tak koľko ich bolo do kopy na Ukrajine?! 

Pomoc pre hladujúcich sa snažili poskytnúť západní Ukrajinci. Práve oni púšťali lode s jedlom cez rieky Buh a Zbruč. Poľskí hraničiari, ktorí vedeli o hladomore sa tvarili, že sa nič nedeje. Predsa, z druhej strany hranici, sovietski hraničiari strielali na Ukrajincov, ktorí sa snažili prevzať tie lode.

V rokoch 1932-1933 na Ukrajine zahynulo zhruba od 7 do 10 miliónov ľudí. Toto zlo osobitne zasiahlo deti: v mnohých dedinách po hladomore zatvárali školy, lebo v nich nemali koho učiť. Samým tým bol podrytý etnický základ vývinu ukrajinského národa – dedina, ničila sa vrstva, od ktorej závisel rozkvet spoločnosti a úspešnosť jej rozvoju.

Tragédiu ukrajinskej dediny J. Stalin a jeho spolupracovníci vnímali ako ešte jedno víťazstvo komunistickej idey. Tak jeden zo súdruhov „vodcu národov“ M. Chataevič z hrdosťou vyhlásil: „Medzi sedliakmi a našou vládou prebieha prudký boj. Je to boj do smrti. Tohto roku sme si zmerali silu a vytrvalosť. Hlad im ukázal kto je tu pán. On si vyžiadal milióni životov, ale kolchozny systém nastavíme navždy. My sme vyhrali vojnu“.

Z Hladomoru sa stála najväčšia tragédia v celých dejinách ukrajinského ľudu. Jeho rozmery, krutosť, cinizmus a organizovanosť vlády a následky pre budúce pokolenie sa nemôžu porovnať so žiadnou tragédiou v histórii ľudstva. Demografická katastrofa posiala v dušách miliónov ľudí fiziologický pocit strachu a nevratne ovplyvnila genocídu národa. (V súlade s Dekrétom Prezidenta Ukrajiny, od roku 2000 vo štvrtú sobotu novembra na Ukrajine sa pravidelne zaznamenáva Deň spomienky na obete Hladomoru).

Tohto roku Deň spomienky na obete Hladomoru na Ukrajine bude 25. Novembra.

 

Posledné novinky

Účasť Veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku J. Mušku v televíznej relácie „Téma dna“ na TA3 | 09 marca 2017, 11:05

8. marca t.r. Veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku J. Muška sa zúčastnil známej televíznej relácie na TA3 „Téma dna“

Ukrajinský veľvyslanec: Sme súčasťou odporu proti ruskej hrozbe | 24 februára 2017, 18:05

"Prvoradou otázkou dneška je bezpečnosť, čo potvrdilo aj nedávne rokovanie v Bavorsku. V čase, keď Rusko sústreďuje obrovskú vojenskú silu na západnej hranici," povedal pre Pravdu nový ukrajinský veľvyslanec v SR Jurij Muška.