Veľvyslanectvо Ukrajiny v Slovenskej republike

Kyjev 21:46

Interview Mimoriadneho a splnomocneného Veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike O.O.Havaši pre časopis Parlamentný Kuriér

02 marca 2016, 23:55

Ukrajinsko-slovenské vzťahy cez prizmu predsedníctva SR v Rade EÚ

Rok 2016 sa začal na vysokej note - vo februári  sa uskutočnila návšteva Kyjeva podpredsedu vlády, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pána Lajčáka v Kyjeve, kde mal bilaterálne stretnutia s vedením Ukrajiny. Aké sú výsledky rokovaní?

        Návšteva pána pán Lajčáka 1. a 2. februára na Ukrajine podľa môjho názoru, významná. Je jasným svedectvom, že Ukrajina je pre Slovensko jednou z priorít a taktiež presvedčivým dôkazom politickej podpory zo strany členského štátu Európskej únie, NATO a Vyšehradskej skupiny.

        V Kyjeve mal pán Lajčák bilaterálne rokovania s prezidentom Ukrajiny pánom Porošenkom, predsedom vlády Ukrajiny pánom Jaceňukom, predsedom Najvyššej Rady Ukrajiny pánom Groysmanom a ministrom zahraničných vecí Ukrajiny pánom Klimkinom. Hlavnými témami rokovaní boli politická podpora a európska integrácia Ukrajiny cez prizmu budúceho predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie v druhej polovici roka. Diskutovalo sa o potrebe solidarity EÚ v otázke obrany nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a o poskytovaní bezvízového režimu pre Ukrajinu, fungovaní komplexnej zóny voľného obchodu medzi Ukrajinou a EÚ od 1. januára t.r., nadobudnutí platnosti Asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ. V súčasnosti ešte dve krajiny - Belgicko a Holandsko túto dohodu neratifikovali.

         S ohľadom na budúce predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ sa táto podpora stáva ešte symbolicejšou a dôležitejšou. Počas svojej návštevy podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky M.Lajčák potvrdil zámer slovenskej strany prispieť k procesu implementácie bezvízového režimu medzi Ukrajinou a EÚ.

        Od 1. januára tohto roka Ukrajina je nestálym členom Bezpečnostnej rady, a Slovensko v druhej polovici tohto roka predsedá v Rade  EÚ. V tejto súvislosti strany,  tak povediac, „overili hodiny” medzinárodnej agendy. Pre nás je kriticky dôležité, aby ukrajinská otázka bola v medzinárodnej agende jednou z kľúčových, až kým Minské dohody budú splnené v celom rozsahu a uskutoční sa deokupácia Krymu a časti Donbasu. V tomto kontexte je dôležité nielen zastavenie paľby, ale aj prístup pozorovateľov OBSE k prihraničným oblastiam, ktoré teraz nie sú pod kontrolou Ukrajiny.

         Ďalším dôležitým výsledkom návštevy pána Lajčáka je pomoc zo strany Slovenska k zaisteniu energetickej bezpečnosti Ukrajiny. Premiér Ukrajiny počas stretnutia s pánom Lajčákom poznamenal, že Ukrajina zažila prvú zimu bez dovozu plynu z Ruska. Namiesto toho sme dovážali plyn z Európy na Ukrajinu cez Slovensko, Poľsko a Maďarsko. Najmä v roku 2015 potrubím Vojany - Užhorod bolo prepravených 9,7 miliardy metrov kubických plynu, a dnes by sa tento ukazovateľ mohol zvýšiť, o čom hovoril pán Lajčák. Cez slovenský dopravný koridor od svojho uvedenia 2. septembra 2014 sa  doviezlo 14,3 miliárd metrov kubických plynu.

        Počas týchto rokovaní bola prediskutovaná problematika tak zvaného „veľkého reverzu”, vytvorenia východoeurópskeho plynového hubu, tranzitu plynu z Ruska do západnej Európy, zapojenia Ukrajiny do veľkých energetických projektov s využitím podzemných zásobníkov plynu Ukrajiny slovenskou spoločnosťou „NAFTA a.s.”. Obe strany opäť vyjadrili kritické prístupy Ukrajiny a Slovenska k výstavbe druhej vetvy plynovodu Nord Stream, ktorý zahŕňa presmerovanie tranzitných tokov ruského plynu mimo územie Ukrajiny a Slovenskej republiky. Bolo dohodnuté čeliť tomuto projektu spoločným úsilím.

          Slovenská strana vyjadrila najmä záujem o spoluprácu vo sfére posilňovania spoločnej elektrickej energetickej sústavy v súlade s bezpečnostnými normami ENTSO-E a navrhla spoločné kroky na rekonštrukciu a rozšírenie existujúceho medzištátneho elektrického vedenia Veľké Kapušany - Mukačevo.

         Počas rokovaní sa hovorilo aj o zvýšení priepustnej kapacity ukrajinsko-slovenských hraničných priechodov a o perspektívach realizácie spoločnej colnej hranice.
        V rámci reformy všetkých oblastí života Ukrajiny, v súlade so svojimi záväzkami v rámci Asociačnej dohody, Slovensko potvrdilo svoju pripravenosť pomáhať nám v tomto procese. Obe strany sa dohodli zorganizovať spoločnú schôdzu vlád Ukrajiny a Slovenska v Užhorode (Ukrajina) a Michalovciach.
        Miroslav Lajčák odovzdal ukrajinskej strane certifikát na humanitárnu pomoc v hodnote 42,4 tisíc eur, za čo sme veľmi vďační. V priebehu rokov 2014-2015 až do dneška nám vláda SR poskytla pomoc za takmer 3 mil. eur.

Čo je terajšou agendou ukrajinsko-slovenské spolupráce?

        Napriek tomu, že už sme mnoho toho urobili, je naplánovaných aj veľa ďalších aktivít. Nestrácame intenzívne tempo spolupráce.

        Pripomeniem, že v decembri r. 2014 v rámci Vyšehradskej skupiny Slovensko sa zaviazalo pomáhať energetickej bezpečnosti Ukrajiny a reformovaniu jej energetického sektora. Najmä v súlade so svojimi záväzkami v rámci V4,  Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) pod záštitou MZV EZ SR v rámci ročného programu „Slovak Aid”, v spolupráci so Štátnou agentúrou energetickej efektívnosti a energetických úspor Ukrajiny -  „Derženerhoefektivnisť” - a Centrom globálnych štúdií „Stratégia XXI” implementuje slovenský projekt  „V4-Ukrajina Roadshow”, určený na podporu energetickej účinnosti Ukrajiny s použitím relevantných skúseností v krajinách Vyšehradskej skupiny. V roku 2015 sa  v tomto smere urobilo veľa - podpis Memoranda a rokovania vedúcich  Štátnej agentúry energetickej efektívnosti a  energetických úspor Ukrajiny a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, - v Kyjeve sa konali 4 semináre o energetickej účinnosti. A 25.-26. februára tohto roka sa vo Ľvove na podnet slovenskej strany sa uskutočňuje stretnutie námestníkov ministrov zahraničných vecí Ukrajiny a Vyšehradskej skupiny, okrúhly stôl o problematike energetickej efektívnosti a bilaterálny ukrajinsko-slovenský „Jarmok skúseností” o energetickej účinnosti. Podujatie je usporiadané SFPA pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR a financované Vyšehradským Fondom a „Slovak Aid” .

         V súčasnosti sa koná príprava Dni Ukrajiny na Slovensku, ktoré sa uskutočnia v Košiciach v období od 19. do 28. apríla. Táto udalosť sa tradične koná každý rok.

         Z iniciatívy slovenskej strany v rámci Dní Ukrajiny v Slovenskej republike,  tohto roku v Košiciach 26.-28. apríla sa bude konať už druhý ráz,  Slovensko-ukrajinské podnikateľské fórum. Tohtoročné fórum, rovnako ako aj v minulom roku, sa koná pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. Hlavnými organizátormi fóra sú - zo slovenskej strany - Košická obchodno priemyselná komora a slovenské priemyselné parky - z ukrajinskej strany – Ukrajinská obchodná komora a Asociácia priemyselných zón na Ukrajine. SUPF sa bude konať s podporou leteckej spoločnosti „České aerolínie”, ktorá sprevádzkuje letecké linky Praha-Košice-Kyjev, Medzinárodného letiska v Košiciach, slovensko-európskej kultúrnej spoločnosti Feman a hotela Hilton v Košiciach.

         V máji v pohraničných regiónoch plánujeme usporiadať tradičné dni dobrého súsedstva.
Po voľbách v Slovenskej republike sa začne príprava troch pravidelných tohtoročných stretnutí medzivládnych komisií – pre hospodársku, priemyselnú, vedeckú a technickú spoluprácu, cezhraničnú spoluprácu, ako aj pre kultúrnu a humanitárnu spoluprácu.

         Na pozvanie slovenskej strany sa ukrajinská strana zúčastní na dôležitej politickej udalosti - každoročnom stretnutí GLOBSEC, ktore sa bude konať v apríli v Bratislave.

         Ale najväčšia pozornosť bude určite venovaná slovenskému predsedníctvu v Rade Európskej únie v druhej polovici roka. Dobre sa pamätáme, aká aktívna bola pozícia Slovenska počas jeho ročného predsedníctva vo Vyšehradskej skupine. A preto  dúfame, že predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ nebude formálne ale význačné.

        Úprimne povedané, máme na našich slovenských priateľov veľké očakávania. Máme príslušné otázky pre agendu bilaterálnej spolupráce medzi Ukrajinou a EÚ, vzájomné záväzky. Jedným z kľúčových je pre nás bezvízový režim medzi Ukrajinou a EÚ.

Môzete sa vyjadril k situácii na Ukrajine? Aké sú riziká a faktory, ktoré ovplyvňujú situáciu?

         Odpoveď na tuto otázku je veľmi nejednoznačná. Na jednej strane je tu zjavný ekonomický pokrok, reformy tak v ekonomickej oblasti aj v oblasti presadzovania práva a vo sfére súdnictva. Urobili sme veľa, ale najvýraznejším dôkazom je, podľa môjho názoru, oblasť energetiky. Už dve desaťročia sme hovorí o diverzifikácii dodávok energie, a v rokoch 2014-2015, teda v priebehu dvoch rokov - sme to naozaj skutočne urobili. Dnes vláda Ukrajiny seriózne venuje veľkú pozornosť energetickým úsporám, využívaniu obnoviteľných / alternatívnych zdrojov energie, energetickej účtovníctva. Ako som poznamenal, v tomto smere využívame skúsenosti krajín Vyšehradskej skupiny vrátane slovenských.

          Milíciu sme nahradili políciou európskeho vzoru. Presadzujeme decentralizáciu moci. Vlastne na túto tému mohol by pokračovať, ale možno poviete, prečo potom európski politici kritizujú Ukrajinu pre nedostatočný pokrok v reformách. Sme si vedomí toho, že ťažká situácia na Ukrajine vyžaduje urýchlenie procesu modernizácie. To vymáha prezident Ukrajiny a ukrajinský ľud. Na tom usilovne pracujeme.

         Sme obvinení z nedostatočného boja proti korupcii. Všimnite si, neexistuje žiadna krajina, kde je korupcia vykorenená úplne. Aj keď to neznamená, že nevykonávame v tomto smere viditeľné kroky. Naozaj reálne koná národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU), ktorý doslova je zavalený vyhláseniami  občanov Ukrajiny. Pokračuje proces očistenia moci. Ale to všetko si vyžaduje čas ... a zodpovedajúce ekonomické podmienky.

         Pokiaľ ide o ekonomickú situáciu na Ukrajine - experti predpovedajú na jar oživenie hospodárstva. Tomu má do značnej miery prispieť fungovanie zóny voľného obchodu medzi Ukrajinou a EÚ. Rastie záujem investorov o Ukrajinu - čo je dobrým znamením.

        Ťažšie je pre mňa komentovať bezpečnostnú situáciu na Ukrajine. Nezáleží to od Ukrajincov.

         Situácia v Donbase závisí prinajmenšom od bezpodmienečného plnení Minských dohôd. Doteraz Rusko ich neplnilo. Každý deň v Donbase pokračujú boje za použitia ťažkého delostrelectva proruskými  vzbúrencami. Takmer každý deň ukrajinskí vojaci sú zranení a sú aj obete, trpí civilné obyvateľstvo. Máme 1,7 milióna domácich migrantov. V Donbase zničili celú infraštruktúru. Tato hybridná vojna prebieha už 2 roky a má celoeurópsky kontext, hoci bojovým polom je východná Ukrajina. Vyčítať nám, že je to občianska vojna – je to hanebná lož!

          Ukrajinci sú veľmi mierumilovní, pohostinní ľudia a my rozhodne nechceme  vojnu. Ale to neznamená, že nebudeme bojovať za svoju vlasť.
Začali sme proces deokupácie Krymu. V rámci Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Ukrajina iniciovala usporiadanie medzinárodných rokovaní o deokupácii Krymu vo formáte  „Ženeva plus”. K tomuto formátu chceme zapojiť Turecko a mnohé medzinárodné organizácie. Predchádzali Tomu nasledujúce kroky: 4. februára Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom podporil formát rokovaní o deokupácii polostrova navrhnutý Ukrajinou; v januári na fóre v Davose Ukrajinská delegácia vyhlásila , že v medzinárodnom diplomatickom fóre existuje potreba konceptu, ktorý by zahŕňal Ukrajinu, Rusko, USA, EÚ a prípadne Kanadu a Veľkú Britániu; 20. januára prezident Ukrajiny Petro Porošenko podpísal dekrét o zriadení služby na deokupáciu Krymu. Máme v pláne začať v roku 2016  diplomatickú iniciatívu zameranú na obnovenie ukrajinskej suverenity nad dočasne obsadeným polostrovom.

       Výsledky procesu deokupácie ukrajinského územia teraz v určitej miere ovplyvňujú rôzne faktory vonkajšej politiky  - najmä geopolitická situácia, urovnanie sýrskeho problému, migračná kríza v EÚ a vnútorná situácia v Rusku,  výsledky amerických prezidentských volieb, ceny ropy a tak ďalej. Sú však druhotné. Konečné riešenie problému záleží, ako viete, od politickej vôle  jedného vodcu.

         Takže teraz musíme vychádzať z axiómu - ak chceš mier - priprav sa na vojnu. Počas týchto dvoch rokov sme výrazne posilnili svoju obranyschopnosť  a pokračujeme v budovaní vojenskej sily. V tejto oblasti úzko spolupracujeme so štruktúrami NATO, uskutočňujeme školenia ukrajinských vojenských príslušníkov, spoločné vojenské cvičenia. Vojna spôsobuje značné straty pre agresora, čo pôsobí ako odrádzajúci prostriedok.

A na záver, podporuje podľa vášho názoru Slovensko dostatočne Ukrajinu v tychto pre ňu ťažkých časoch?

          Ukrajinu Slovensko podporuje aktívne. Vidíme v Slovensku spoľahlivého a  predvídateľného partnera, pretože podpora európskej a svojho času aj euroatlantickej integrácie Ukrajiny (kým sme sa snažili k tomu dostať) bola konzistentná a bezpodmienečná. Ďalšie aspekty efektívnej pomoci - politické, bezpečnostné a energetické. Na Ukrajine si podporu Slovenska vysoko cenia. Dúfame, že  tieto trendy budú zachované.

          Avšak, ako som už spomenul, je pre nás obzvlášť dôležité pokračovanie  európskej agendy a v tejto súvislosti by nám Slovensko mohlo poskytnúť silnú podporu s ohľadom na jej predsedníctvo v Rade EÚ. Predovšetkým ide o bezvízový režim medzi Ukrajinou a EÚ. Nemôžeme dovoliť, aby migračná kríza v EÚ dopadla na riešenie tejto záležitosti negatívne.

         Máme záujem o vytvorenie skupiny vysokej úrovni za účasti Európskej komisie a vlády Ukrajiny pre hlbšiu liberalizáciu bilaterálneho obchodu v rámci  zóny voľného obchodu so zameraním na urýchlenie liberalizácie obchodu so službami, najmä v oblasti automobilovej  dopravy a poštových služieb, mechanizmov poistenia investícií, atď.

         Očakávame aj to, že Slovensko si udrží svoju kategorickú pozíciu voči ruskému projektu North Stream 2. Pretože tento projekt nielen že je proti záujmom Ukrajiny aj Slovenska, ako hlavných tranzitných prepravcov ruského plynu do Európy, ale zvyšuje závislosť celej Európskej únie od Ruska a povedie v konečnom dôsledku k zvýšeniu cien zemného plynu na Európskom spotovom trhu s plynom. Rátame tiež s finančnou a technickou podporou členských štátov EÚ pre vnútorné systémové reformy na Ukrajine.

         Ale predovšetkým pre nás kriticky dôležitým je aby obmedzujúce prostriedky zo strany EÚ voči Rusku boli zachované do plnej implementácie Minských dohôd a deokupácie ukrajinského územia vrátane Krymu.

        Nezávislosť a územná celistvosť Ukrajiny a priori nemôže byť predmetom vyjednávania s Ruskom, pretože vytvorenie nebezpečného precedensu môže zapríčiniť skutočnú hrozbu pre iné členské štáty EÚ a existenciu celej Európskej únie.
        V tejto súvislosti s potešením pripomínam slová cteného pána Pellegriniho „Chceme vidieť silnú a prosperujúcu Ukrajinu, stabilného suseda.”
       Tešíme sa na solidaritu EÚ s Ukrajinou. Naša sila je v jednote.