1. Marca 2014 o 17.21 kyjevského času Rada federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie jednomyseľne podporila vyhlásenie prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putinova o "zavedení obmedzeného vojenského kontingentu" ozbrojených síl Ruskej federácie na územie Ukrajiny.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s Chartou OSN, Deklaráciou o princípoch medzinárodného práva z roku 1970, Záverečného aktu OBSE, schváleného v Helsinkách v roku 1975, Zmluvou o priateľstve a spolupráci medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou z roku 1997, rovnako ako aj radom ďalších medzinárodných zmlúv. Súčasne dôrazné odmietnutie Ruskou federáciou predbežných konzultácií s Ukrajinou ako aj so štátmi garantmi jej územnej celistvosť (Veľká Británia, USA, Francúzsko a Čína), svedčí o opovrhovaní svojimi povinnosťami podľa medzinárodného práva, zakotvenými v Memorande podpísanom v Budapešti v roku 1994.

Tento právny nihilizmus sa potvrdzuje aj prehlásením prezidenta Ruskej federácie Vladimíra  Putina v priebehu tlačovej konferencie od 4.3.2014. Najmä, V.Putin povedal, že v dôsledku udalostí posledných niekoľkých mesiacov na území Ukrajiny vznikol nový štát, s ktorým Rusko nepodpísalo žiadny dokument, ktorým je viazané.

Rozhodnutie Rady federácie o použití ozbrojených síl na území nezávislého suverénneho štátu, jedného zo zakladateľov Organizácie spojených národov, je v rozpore s medzinárodným právom, týkajúcim sa situácie, kedy ochrana práv a oprávnených záujmov svojich vlastných občanov, ktorí sa zdržiavajú mimo územia svojho štátu, umožňujú vojenský zásah štátu do ich občianstva. V súlade s Ústavou Ukrajiny a príslušnými normami medzinárodného práva Autonómna republika Krym je neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny a jednou z administratívne-územných jednotiek Ukrajinského štátu. Zdôrazňujeme, že žiadna riadne autorizovaná národná, zahraničná alebo medzinárodná organizácia netvrdila o porušovaní na Ukrajine (najmä v autonómnej republike Krym) ľudských práv, ktoré by vyžadovalo zásah akéhokoľvek medzinárodného subjektu alebo medzinárodného spoločenstva. Takéto obracanie samozvaných vodcov správnej jednotky Ukrajiny - Krymskej autonómnej republiky - na ruské orgány, aby poskytli vojenskú pomoc, je nelegálne, a všetky rozhodnutia, prijaté na základe tejto výzvy, sú nelegitímne. To sa potvrdzuje najmä zavedením trestnej zodpovednosti za verejné podnecovanie k vojne tak podľa zákonov Ukrajiny (článok 436 trestného zákonníka), ako aj na základe právnych predpisov Ruskej federácie (článok 354 trestného zákonníka).
 Náznaky rovnakého trestného činu zjavne sú prítomne v tzv. vyhlásení občana Ukrajiny Viktora Janukovyča k prezidentu Ruska V.Putinu na použitie ozbrojených síl Ruskej federácie k obnoveniu práva, mieru, poriadku, stability a ochrany obyvateľstva Ukrajiny. Vyššie uvedené tvrdenie sa nachádza v priamom rozpore s článkom 85 Ústavy Ukrajiny, podľa ktorej právo rozhodnutia o prijatí cudzích ozbrojených síl na území Ukrajiny patrí výhradne do parlamentu Ukrajiny.

Uplatňujúc zásady poctivého výkladu medzinárodných zmlúv, konštatujeme podstatné porušenie dohody medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou o statuse a podmienkach dislokácie Čiernomorskej flotily Ruskej federácie na území Ukrajiny od 8.08.1997, najmä odseku 1 článku 6, kde je stanovené, že vojenské jednotky Čiernomorskej flotily RF "uskutočňujú svoju činnosť v miestach, kde v súlade s zákonmi Ruskej federácie rešpektujú suverenitu Ukrajiny, dodržiavajú jej zákony a neumožňujú zásah do vnútorných záležitostí Ukrajiny". Tiež je porušený článok 8 odsek 2, v súlade s ktorým vojenské sily Čiernomorskej flotily RF "správajú cvičenia a ďalšie aktivity bojového a operačného výcviku v rámci školiacich stredísk, polygónov, polohových okresov a v oblastiach rozptýlenia, strelníc a okrem obmedzených priestorov, v určených oblastiach vzdušného priestoru v koordinácii s príslušnými orgánmi Ukrajiny". Takáto koordinácia s príslušnými orgánmi Ukrajiny príslušných orgánov Ruskej federácie nebola. Avšak, príslušníci ruskej armády (o svojom občianstve oni informovali médiá) opustili svoje miesto dislokácie v rozpore dohodou.

Ak vezmeme do úvahy vyššie uvedené, činy Ruskej federácie sú aktom agresie, ktorý je medzinárodným zločinom. Pripomeňme, že medzinárodné právo stanovuje osobitný režim medzinárodnej zodpovednosti štátu, ktorý porušuje imperatívne normy všeobecného medzinárodného práva , a osoby, ktoré sa previnili spáchania trestného činu agresie, sú individuálne zodpovedné trestného zločinu podľa medzinárodného práva.

To znamená, že činy Ruskej federácie poskytujú právny základ pre vykonávanie Ukrajinou prirodzeného práva na individuálnu a kolektívnu sebaobranu, ktorá je zakotvená v článku 51 Charty OSN, vrátane odvolania do iných štátov, štruktúr na odpudenie cudzej agresie. S ohľadom na početné prípady porušovania zo strany Ruskej federácie multilaterálnych a bilaterálnych dohôd, Ukrajina má tiež právo zastaviť činnosť akých koľ viek zo svojich záväzkov ohľadne bilaterálnych dohôd s Ruskom, a to najmä s ohľadom na prechodnú dislokáciu Čiernomorskej flotily Ruskej federácie na území Ukrajiny.

Opovrhovanie Ruskou federáciou základnými princípmi medzinárodného práva nevyhnutne povedie k vážnym politickým , hospodárskym, vojenským stratám v dnešnom globálnom svete, k destabilizácii situácie nielen vo východnej Európe, ale aj vo vnútri Ruska. Použitie Ruskom ako zámienky pre vojenskú agresiu nepotvrdených a neexistujúcich porušovaní kolektívnych práv obyvateľov danej oblasti alebo oblastí Ukrajiny, v budúcnosti sa s veľkou pravdepodobnosťou stane precedensom pre podobné vojenskej intervencie do vnútorných záležitostí iných štátov zo strany mnohonárodnej Ruskej federácie a môžu byť použité inými štátmi pre zasahovanie do vnútorných záležitosti Ruska a podporu separatistických hnutí v jej jednotlivých regiónoch.

Politika Ruskej federácie vo vzťahu k Ukrajine ničí nielen základný bilaterálne medzinárodný právny rámec. Ta ohrozuje všeobecný systém medzinárodného práva.

Medzinárodné právo je a zostane nástrojom mierového urovnania sporov medzi štátmi. Akýkoľvek zásah jedného štátu do vnútorných záležitostí iného je neprijateľný a musí byť odsúdený medzinárodným spoločenstvom.

Znovu zdôrazňujeme, že slojmi akciami Ruská federácia porušila imperatívne normy všeobecného medzinárodného práva (ius cogens), ktoré sú prijaté a uznávané medzinárodným spoločenstvom štátov ako celkom za normu, odchýlenie od ktorého je neprípustné (článok 53 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969). Normy Ius cogens majú kritériá pre určenie zákonnosti iných noriem a sú základom medzinárodného práva a poriadku. To znamená, že vyhlásenie prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina o neuznaní vlády Ukrajiny je v rozpore s medzinárodným právom.

Vychádzajúc z toho, že porušenie Ruskou federáciou noriem ius cogens majú priamy útok na záujmy svetového spoločenstva ako celku v základe, toto vytvára povinnosť pre štáty, aby zabránili ich beztrestnosti ako obligation erga omnes (povinnosť pred všetkými). Pričom uskutočnenie zločinu agresie má za následok trestnú zodpovednosť určitých predstaviteľov štátu agresora.

                                                                                                                                                 06.03.2014