Adresa:Radvanská 35, 81101, Bratislava, Slovenská republika
Telefón: +421 259 202 832, +421 259 202 834
Fax:+421 254 412 651
Slovenská republika je ekonomicky rozvinutou krajinou strednej a východnej Európy, členom OSN, WTO, EÚ, NATO, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj ďalších vplyvných regionálnych združení, ako sú Vyšehradská skupina, Slavkovský formát atď.
Slovensko je priemyselná a poľnohospodárska krajina s rozvinutým trhovým hospodárstvom. Podobne ako väčšina moderných krajín je jej hospodárstvo rozdelené do niekoľkých hlavných odvetví. Každé z nich zohráva dôležitú úlohu v celkovom hospodárskom rozvoji krajiny a má svoje vlastné charakteristiky.
Hlavné odvetvia hospodárstva Slovenska:
Priemysel:
Automobilový priemysel je jedným z najväčších a najdôležitejších odvetví slovenského hospodárstva. Mnohé z najznámejších svetových výrobcov automobilov (Volkswagen Slovakia, Kia Motors Slovakia, PSA Peugeot Citroën Slovakia, Jaguar Land Rover Slovakia) majú v krajine svoje závody, ktoré vyrábajú širokú škálu vozidiel. Spoločnosť Volvo Cars si vybrala Slovensko na výstavbu nového závodu na výrobu elektrických vozidiel. To dokazuje, že Slovensko sa stáva dôležitým centrom výroby elektrických vozidiel v Európe.
Elektronika: Slovensko je významným výrobcom elektroniky. Mnohé medzinárodné spoločnosti si vybrali túto krajinu na výrobu svojich produktov vďaka kvalifikovanej pracovnej sile a dostupným zdrojom.
Hutníctvo: Toto odvetvie má na Slovensku dlhú históriu a naďalej zohráva dôležitú úlohu v hospodárstve krajiny.
Strojárstvo: Slovensko vyrába rôzne priemyselné zariadenia, od poľnohospodárskych strojov až po zariadenia pre energetický sektor.
Služby:
Obchod: Veľkoobchodný a maloobchodný predaj tovaru má v slovenskom hospodárstve významný podiel.
Cestovný ruch: Cestovný ruch je dôležitým zdrojom príjmov krajiny, najmä vďaka jej prírodným krásam a bohatému kultúrnemu dedičstvu.
Financie: Bankový sektor a ďalšie finančné služby sú tiež dôležitou súčasťou hospodárstva.
Doprava: Dobre rozvinutá dopravná infraštruktúra uľahčuje rozvoj ostatných odvetví hospodárstva.
Poľnohospodárstvo:
Napriek rozvoju priemyslu poľnohospodárstvo stále zohráva dôležitú úlohu v slovenskom hospodárstve, najmä pri výrobe potravín pre domáci trh.
Najväčší podiel na tvorbe HDP majú služby (62 %) a priemysel (35 %).
V roku 2023 predstavoval HDP Slovenska 132,8 mld USD. V prvých troch štvrťrokoch roku 2024 bol HDP Slovenska 99,6 mld USD. Podľa štatistických údajov za tri štvrťroky 2024 slovenská ekonomika rástla medziročným tempom 1,7 %.
Vysoká inflácia v roku 2024 (spotrebiteľské ceny sa za 10 mesiacov roka 2024 medziročne zvýšili o 2,7 %) naďalej výrazne znižovala hodnotu HDP v stálych cenách v porovnaní s jeho nominálnou hodnotou. Svedčia o tom odhady HDP a zamestnanosti v 3. štvrťroku 2024 zverejnené Štatistickým úradom SR. Konkrétne celková zamestnanosť za prvé tri štvrťroky 2024 dosiahla 2,616 mil. osôb a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšila o 0,1 %.
Zahraničný obchod zohráva pre slovenskú ekonomiku dôležitú úlohu. Podiel vývozu na HDP Slovenskej republiky predstavuje viac ako 90 %.
Slovenská ekonomika je hlboko integrovaná s ostatnými ekonomikami Európskej únie, predovšetkým s Nemeckom, Českou republikou a Poľskou republikou.
Podľa výsledkov za január – júl 2026 dosiahol obchodný obrat medzi Ukrajinou a Slovenskom 1 889,1 mil. USD, čo je o 10,8 % viac ako objem obchodu s tovarom za rovnaké obdobie minulého roka. Objem vývozu ukrajinského tovaru do Slovenska dosiahol 684,2 mil. USD a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástol o 20,6 %. Objem dovozu sa zvýšil o 5,9 % a dosiahol 1 204,9 mil. USD. Obchodná bilancia za toto obdobie je pre Ukrajinu záporná a dosahuje -520,7 mil. USD.
V štruktúre vývozu ukrajinského tovaru do Slovenska prevládajú dodávky: minerálnych produktov – 45,5 % (vrátane rúd, trosky a popola – 31,7 %; minerálnych palív, ropy a produktov jej destilácie – 12,7 %); poľnohospodárskej produkcie a potravinárskeho priemyslu – 26,0 % (vrátane tukov a olejov živočíšneho alebo rastlinného pôvodu – 13,0 %; mäsa a jedlých vedľajších produktov – 10,8 %); strojov, zariadení a dopravných prostriedkov – 8,6 % (vrátane elektrických strojov – 5,8 %); neustrannejších kovov a výrobkov z nich – 7,8 % (vrátane hliníka a výrobkov z neho – 3,6 %; čiernych kovov – 3,5 %); dreva, papieroviny a výrobkov z nej – 3,7 %; výrobkov chemického priemyslu – 3,6 % (vrátane plastov, polymérnych materiálov – 3,2 %); výrobkov ľahkého priemyslu – 2,5 %; rôzneho priemyselného tovaru – 2,2 %.
V štruktúre dovozu slovenských tovarov dominujú dodávky: minerálnych produktov (zemný plyn, minerálne palivo, ropa a ropné produkty) – 32,8 % (vrátane minerálnych palív; ropy a produktov jej destilácie – 31,6 %); rôzneho priemyselného tovaru – 26,4 % (vrátane tovaru získaného v prístavoch; rôzneho – 25,4 %); strojov, zariadení, mechanizmov a dopravných prostriedkov – 24,1 % (vrátane prostriedkov pozemnej dopravy okrem železničnej – 13,0 %; jadrových reaktorov, kotlov a strojov – 5,3 %; elektrických strojov – 3,2 %; leteckých dopravných prostriedkov – 2,1 %); výrobkov chemického a súvisiacich priemyselných odvetví – 7,7 % (vrátane plastov, polymérnych materiálov – 5,1 %); neustrannejších kovov a výrobkov z nich – 4,8 % (vrátane čiernych kovov – 3,5 %); dreva, papieroviny a výrobkov z nej – 2,4 %; poľnohospodárskej produkcie a potravinárskeho priemyslu – 1,3 %.
Podľa výsledkov za január – júl 2026 predstavuje podiel Slovenska v zahraničnom obchode Ukrajiny s tovarom 2,30 % z celkového objemu (vo vývoze – 2,83 %, v dovoze – 2,07 %).
Podľa výsledkov za rok 2025 dosiahol obchodný obrat tovaru a služieb medzi Ukrajinou a Slovenskom 1 291,0 mil. USD, čo je o 15,7 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Objem vývozu ukrajinského tovaru a služieb na Slovensko dosiahol 211,1 mil. USD a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástol o 85,9 %. Objem dovozu sa zvýšil o 7,8 % a dosiahol 1 079,9 mil. USD. Obchodná bilancia tovaru a služieb za toto obdobie je pre Ukrajinu záporná a dosahuje -868,8 mil. USD.
V štruktúre vývozu ukrajinského tovaru na Slovensko prevládajú dodávky: poľnohospodárskej produkcie a potravinárskeho priemyslu – 50,8 %; strojov, zariadení a dopravných prostriedkov – 20,1 %; rôzneho priemyselného tovaru – 9,8 %; výrobkov ľahkého priemyslu – 6,8 %; dreva, papieroviny a výrobkov z nich – 4,5 %; neustrannejších kovov a výrobkov z nich – 4,3 %; výrobkov chemického priemyslu – 2,5 %.
V štruktúre dovozu slovenského tovaru dominujú dodávky: nerastných produktov (minerálne palivá, ropa a produkty jej destilácie) – 50,5 %; poľnohospodárskej produkcie a potravinárskeho priemyslu – 18,0 %; strojov, zariadení, mechanizmov a dopravných prostriedkov – 11,2 %; neustrannejších kovov a výrobkov z nich – 7,1 %; výrobkov chemického a súvisiacich priemyselných odvetví – 4,2 %; dreva, papieroviny a výrobkov z nich – 3,9 %.
Podľa výsledkov za rok 2025 predstavoval podiel Slovenska na zahraničnom obchode Ukrajiny s tovarom a službami 0,90 % z celkového objemu. V roku 2025 dosiahol obchodný obrat s tovarom medzi Ukrajinou a Slovenskom 1 065,1 mil. USD, čo je o 8,9 % alebo o 87,4 mil. USD viac ako v roku 2024. Objem exportu ukrajinského tovaru na Slovensko dosiahol 35,9 mil. USD a v porovnaní s rokom 2024 vzrástol o 2,2 % (alebo o +0,8 mil. USD). Objem importu v porovnaní s rokom 2024 vzrástol o 9,2 % (alebo o +86,6 mil. USD) a dosiahol 1 029,2 mil. USD. Saldo v obchode s tovarom za rok 2025 je pre Ukrajinu negatívne a predstavuje -993,3 mil. USD.
V štruktúre exportu ukrajinského tovaru na Slovensko prevládali dodávky: tukov a olejov živočíšneho alebo rastlinného pôvodu – 17,7 %; hotových potravinárskych výrobkov – 15,7 %; elektrických strojov – 9,9 %; jadrových reaktorov, kotlov, strojov – 9,5 %; železa a ocele – 7,0 %; textilných materiálov – 5,9 %; produktov rastlinného pôvodu – 5,2 %; dreva a výrobkov z dreva – 3,0 %.
V štruktúre importu slovenského tovaru na Ukrajinu dominovali dodávky: rúd, trosky a popola – 39,5 %; vozidiel pozemnej dopravy, okrem železničných – 18,3 %; mäsa a jedlých vedľajších produktov – 10,2 %; elektrických strojov – 7,2 %; tukov a olejov živočíšneho alebo rastlinného pôvodu – 5,0 %; hliníka a výrobkov z neho – 4,2 %; dreva a výrobkov z dreva – 3,2 %; plastov a polymérnych materiálov – 3,0 %.
Podľa výsledkov za rok 2024 dosiahol obchodný obrat tovaru a služieb medzi Ukrajinou a Slovenskom 1 115,4 mil. USD. Objem vývozu tovaru a služieb z Ukrajiny na Slovensko predstavoval 113,5 mil. USD. Objem dovozu slovenského tovaru a služieb na Ukrajinu dosiahol 1 001,9 mil. USD. Saldo v obchode za rok 2024 bolo pre Ukrajinu negatívne a predstavovalo -888,3 mil. USD.
V roku 2025 dosiahol objem obchodu so službami hodnotu 234,9 mil. USD a v porovnaní s rokom 2024 vzrástol o 60,2 %, pričom export služieb z Ukrajiny na Slovensko predstavoval 184,2 mil. USD a vzrástol o 110,7 %, import slovenských služieb na Ukrajinu dosiahol 50,7 mil. USD a klesol o 14,4 %. Kladné saldo pre Ukrajinu v tomto období bolo +133,5 mil. USD.
V štruktúre ukrajinského exportu služieb na Slovensko dominovali: dopravné služby – 79,6 %; obchodné služby – 7,6 %; telekomunikačné, počítačové a informačné služby – 5,1 %; služby spracovania materiálových zdrojov – 4,9 %.
V štruktúre importu služieb zo Slovenska dominovali: dopravné služby – 47,7 %; telekomunikačné, počítačové a informačné služby – 21,8 %; obchodné služby – 18,8 %; služby súvisiace s cestovaním – 4,5 %.
Podľa údajov Národnej banky Ukrajiny k 31. 3. 2026 Slovenská republika investovala do ekonomiky Ukrajiny 152,0 mil. USD priamych investícií (nástroje účasti na kapitáli a dlhové nástroje).
Nástroje účasti na kapitáli (zostatky podľa krajín sveta) k 31. 3. 2026 predstavovali 131,9 mil. USD, čo je 0,3 percenta z celkového objemu priamych zahraničných investícií pritiahnutých do ekonomiky Ukrajiny.
Najväčší objem investícií, k 31. 3. 2026, zo Slovenskej republiky na Ukrajinu smeroval do profesijných, vedeckých a technických činností – 90,2 mil. USD, čo predstavuje 68,3 percenta z celkového objemu slovenských investícií.
Na iné druhy hospodárskej činnosti pripadá: priemysel – 15,4 mil. USD (11,7 percenta z celkového objemu slovenských investícií); doprava, skladovanie – 10,5 mil. USD (7,9 percenta); veľkoobchod a maloobchod – 8,9 mil. USD (6,8 percenta).
Podľa údajov Národnej banky Ukrajiny k 31. 3. 2026 investície z Ukrajiny do Slovenskej republiky smerovali do oblasti činností v oblasti nehnuteľností. Informácie o objeme priamych investícií sú však dôverné podľa Zákona Ukrajiny „O oficiálnej štatistike“, pretože investície pochádzali od najviac 2 podnikateľských subjektov.
Slovensko, člen Európskej únie, ponúka atraktívne podnikateľské prostredie pre domácich podnikateľov aj zahraničných investorov. Krajina má výhodnú geografickú pozíciu, relatívne nízke dane z príjmov právnických a fyzických osôb, je rastúcou ekonomikou EÚ, má kvalifikovanú pracovnú silu s vysokou úrovňou vzdelania a znalosti cudzích jazykov atď.
Na Slovensku si môžu založiť spoločnosť ako rezidenti (občania SR), tak aj nerezidenti (cudzinci). Cudzinci môžu na Slovensku založiť spoločnosť za rovnakých podmienok ako rezidenti. Môžu však existovať dodatočné požiadavky týkajúce sa riadenia spoločnosti. Môže sa napríklad vyžadovať, aby riaditeľ spoločnosti mal bydlisko na Slovensku alebo aby mal v krajine zástupcu.
Najčastejšie právne formy spoločností na Slovensku:
Akciová spoločnosť, a.s. je právnická osoba, ktorej základné imanie je rozdelené na akcie. Akcionári majú obmedzené ručenie.
Spoločnosť s ručením obmedzeným, s.r.o. je najrozšírenejšou formou podnikania na Slovensku. Základné imanie je rozdelené na podiely a zodpovednosť spoločníkov je obmedzená výškou ich podielov.
Komanditná spoločnosť, k.s. je spoločnosť s dvoma alebo viacerými spoločníkmi: komplementármi (s neobmedzeným ručením) a komanditistami (s obmedzeným ručením).
Ako založiť spoločnosť:
1. Výber názvu spoločnosti
Prvým krokom je výber názvu spoločnosti. Názov by nemal byť rovnaký alebo podobný názvu iného podnikateľa (napr. Edys s.r.o. a Edis s.r.o.). Dostupnosť názvu si môžete overiť na webovej stránke obchodného registra.
2. Výber právnej adresy, typov činností a manažérov
Každá spoločnosť musí mať právnu adresu, ktorá bude uvedená v obchodnom registri. Právnou adresou môže byť nebytový priestor, byt alebo súkromný dom. Na zápis do obchodného registra je potrebné k žiadosti priložiť súhlas vlastníka nehnuteľnosti s tým, aby bola nehnuteľnosť uvedená ako sídlo spoločnosti. Alternatívou je vytvorenie tzv. virtuálnej adresy. Ide o bežnú službu, ktorú si možno objednať online.
Pred vypracovaním zakladateľských dokumentov je tiež dôležité určiť druhy činností (pozrite si bod 5), konateľov spoločnosti, ktorí sú jej štatutárnymi orgánmi (t. j. osoby, ktoré budú spoločnosť riadiť a konať v jej mene), správcu vkladov, ktorým je zvyčajne jeden zo zakladateľov spoločnosti, a výšku vkladov jednotlivých zakladateľov.
3. Vypracovanie zakladajúcich dokumentov
Ďalším krokom je príprava zakladajúcich dokumentov. Ak spoločnosť zakladá jedna osoba, vypracuje sa zakladateľský akt, ak je zakladateľov viac, vypracuje sa zakladateľská listina. Vypracovanie zakladateľských dokumentov je lepšie zveriť odborníkom. Internetové vzory často obsahujú nepresnosti alebo nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi, čo môže viesť k odmietnutiu registrácie.
Ďalším krokom je získanie licencie na vybrané druhy činností, ktoré bude spoločnosť vykonávať. Licenciu vydáva okresný úrad (tzv. „centrum administratívnych služieb“) v mieste registrácie právnej adresy spoločnosti. Adresy takýchto okresných správ, informácie o zozname požadovaných dokumentov, výške správnych poplatkov a druhoch podnikateľských činností nájdete tu.
Od októbra 2020 platia pre založenie spoločnosti na Slovensku nasledovné požiadavky: žiadne dlhy na daniach, odvodoch do sociálnej poisťovne a exekučné konania, a to tak pre zakladateľov, ako aj pre budúcich konateľov spoločnosti.
Posledným krokom je registrácia na daňovom úrade, ktorá je pre každý typ dane samostatná. Úspešne založená spoločnosť musí byť zaregistrovaná na daňovom úrade do 30 dní. Daňový úrad má 30 dní na to, aby spoločnosti bezplatne vydal osvedčenie o registrácii a daňové identifikačné číslo. Formulár na registráciu pre daň je k dispozícii na webovej stránke Finančnej správy SR.
Založenie spoločnosti cudzincom, otvorenie zastúpenia zahraničnej spoločnosti na Slovensku:
Ak chce cudzí štátny príslušník na území Slovenskej republiky začať podnikať, musí získať licencie na podnikanie a zapísať údaje o svojej spoločnosti do obchodného registra. Licencia na podnikanie udeľuje právo podnikať a je platná na celom území Slovenska. Jeden podnikateľ môže vykonávať viacero druhov obchodných činností, ale na každú z nich musí mať povolenie. Okrem licencie a údajov v obchodnom registri musia cudzinci získať aj povolenie na pobyt, ktoré ich oprávňuje podnikať na Slovensku.
Cudzí štátny príslušník môže na Slovensku vykonávať živnostenskú činnosť ako slovenská alebo zahraničná fyzická osoba v závislosti od druhu udeleného povolenia na pobyt.
Cudzinec s pobytom na Slovensku je cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na pobyt na Slovensku. Ak má cudzinec povolenie na trvalý pobyt, môže podnikať ako slovenská fyzická osoba.
Cudzinec s pobytom mimo územia Slovenskej republiky je cudzinec, ktorý nemá povolenie na trvalý pobyt na Slovensku. Cudzinec s pobytom mimo územia Slovenskej republiky môže podnikať len ako zahraničná osoba. Cudzinec môže podnikať za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba.
Informácie o postupe pri zakladaní podniku cudzincom na Slovensku, zoznam požadovaných dokumentov. Príslušné správne poplatky a ďalšie súvisiace informácie nájdete tu.
Slovenská republika je členom EÚ a jej trh podlieha pravidlám a podmienkam jednotného trhu EÚ. Právomoci v oblasti obchodnej politiky delegujú členské štáty EÚ na Európsku komisiu.
Rámcové podmienky hospodárskej spolupráce so Slovenskom vrátane prístupu na trh pre ukrajinských vývozcov určujú ustanovenia dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou (nadobudla platnosť 1. septembra 2017), predovšetkým pokiaľ ide o zavedenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu.
V súlade s harmonogramami zmluvných strán uvedenými v prílohe I-A k Dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou sa postupne znižujú sadzby dovozného cla na tovar (stiahnuť prílohu I-A).
Informácie o aktuálnych sadzbách dovozného cla EÚ na tovar s pôvodom na Ukrajine, ako aj údaje o zdaňovaní ukrajinského tovaru v rôznych krajinách EÚ a o požiadavkách na výrobky sú k dispozícii online na stránke Európskej komisie Trade Helpdesk.
Slovenský trh je relatívne malý. Zároveň však existujú príležitosti a potenciál na zvýšenie ukrajinského vývozu na Slovensko, o čom svedčí neustály nárast jeho objemu v posledných rokoch.
Najefektívnejším spôsobom vstupu na slovenský trh je nadviazanie stabilných kooperačných vzťahov s obchodnými partnermi v Slovenskej republike, vrátane spoločnej výroby. Takýto model je pre ukrajinských vývozcov prioritou, pretože výrazne zjednodušuje získavanie finančných prostriedkov a rozširuje možnosti predaja ich výrobkov v zahraničí.
Bežnou praxou vstupu na slovenský trh je tzv. nepriamy vývoz. V rámci tohto modelu výrobky vyrába ukrajinská spoločnosť a predáva ich pod značkou slovenského partnera, ktorý už má na trhu silné postavenie.
Ďalšou možnosťou vývozu pre ukrajinských výrobcov je založenie dcérskej spoločnosti na Slovensku, ktorá im umožňuje zachovať si plnú kontrolu nad všetkými fázami výroby, vývozu, propagácie a predaja a poskytuje ďalšie možnosti rozvoja trhov v susedných krajinách s podobnými obchodnými podmienkami.
Perspektívnym spôsobom vstupu na slovenský trh je účasť vo výberových konaniach na nákup tovarov, prác a služieb, čo si však tiež vyžaduje mať na Slovensku zastúpenie alebo obchodného partnera.
Na slovenskom trhu sú platné medzinárodne uznávané certifikáty, ktoré spĺňajú požiadavky EÚ. Certifikáciu tovaru v Slovenskej republike vykonávajú certifikačné orgány poverené Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy s horizontálnou štruktúrou. Aktuálne informácie o organizáciách akreditovaných na certifikáciu sú k dispozícii tu.
Trh verejného obstarávania v Slovenskej republike sa dynamicky rozvíja a zaslúži si pozornosť z hľadiska podpory ukrajinského vývozu tovaru a služieb na Slovensko.
Kľúčovým právnym predpisom, ktorý upravuje výberové konania na Slovensku, je zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon implementuje legislatívu EÚ v oblasti verejného obstarávania. Zákon definuje kritériá, ktoré musia uchádzači spĺňať.
Hlavným ústredným orgánom zodpovedným za prípravu predpisov a zabezpečenie fungovania systému verejného obstarávania na Slovensku je Úrad pre verejné obstarávanie.
Medzi hlavné úlohy Úradu patrí: vypracovanie koncepcie verejného obstarávania; vykonávanie štátnej správy a dozoru nad verejným obstarávaním; ukladanie sankcií za správne delikty; spolupráca s Európskou komisiou a zabezpečenie plnenia informačných povinností voči Európskej komisii; predkladanie správ o výsledkoch verejného obstarávania a fungovaní verejného obstarávania vláde Slovenskej republiky; vedenie zoznamu hospodárskych subjektov a registra hospodárskych subjektov, ktorým je zakázané zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní; certifikácia systému pre vykonávanie elektronických aukcií; poskytovanie a pravidelná aktualizácia úplného zoznamu databáz, ktoré obsahujú informácie o hospodárskych subjektoch v systéme e-Certis, atď.
V roku 2018 Úrad pre verejné obstarávanie spustil modernizovaný elektronický informačný systém verejného obstarávania IS EVO, ktorý slúži na elektronickú komunikáciu a výmenu informácií vo verejnom obstarávaní.
K dnešnému dňu existuje viacero platených zdrojov, ktoré poskytujú možnosť oboznámiť sa a následne sa zúčastniť na verejných obstarávaniach, vrátane Ezakazky.sk, Tender.sk a pod.
Je potrebné mať na vedomí, že dokumentácia na účasť vo verejnom obstarávaní na Slovensku musí byť spravidla vypracovaná v slovenskom jazyku. Objednávateľ môže požadovať, aby niektoré dokumenty boli predložené aj s úradne overeným prekladom v súlade s postupom stanoveným zákonom. V tejto súvislosti sa odporúča využiť služby advokátskych kancelárií, ktoré sa dobre orientujú v slovenskom práve, aby sa zabezpečila správna príprava dokumentov.
Účinným spôsobom, ako si zabezpečiť pozitívny výsledok účasti vo verejných obstarávaniach na Slovensku, je nadviazanie obchodných kontaktov so slovenskými spoločnosťami, ktoré dodávajú tovar a služby, alebo založenie vlastnej dcérskej spoločnosti na území Slovenskej republiky.
SLOVENSKÁ AGENTÚRA PRE ROZVOJ INVESTÍCIÍ A OBCHODU (spadá do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenska)
Slovensko ako člen EÚ ponúka ukrajinským exportérom stabilné hospodárske prostredie, rozvinutú infraštruktúru a prístup na európsky trh. V krajine je veľký dopyt po rôznych druhoch tovaru vrátane poľnohospodárskych výrobkov, strojov a ľahkého priemyslu. Okrem toho geografická blízkosť a kultúrne väzby medzi Ukrajinou a Slovenskom uľahčujú podnikanie.
Podnikanie na Slovensku je prispôsobené európskym obchodným pravidlám a riadi sa podobnými zásadami ako v ostatných krajinách Európskej únie.
Diplomatická podpora domácich exportérov je jednou z dôležitých oblastí práce Ministerstva zahraničných vecí, ktorá je zameraná na rozšírenie geografie odbytových trhov a zabezpečenie sektorovej diverzifikácie domáceho exportu.
V súvislosti so zabezpečením realizácie národných priorít, uľahčením vstupu ukrajinských exportérov na zahraničné trhy, ochranou ich ekonomických záujmov v zahraničí a prilákaním priamych zahraničných investícií do ukrajinskej ekonomiky pôsobí na MZV od apríla 2013 Rada exportérov a investorov (REI).
REI neustále monitoruje a promptne informuje národných výrobcov o potenciálnych možnostiach rozšírenia prítomnosti Ukrajiny na svetových trhoch a o záujme zahraničných spoločností nadviazať kontakty s domácimi partnermi.
V praxi REI zaviedla mechanizmus spracovania žiadostí domácich spoločností o propagáciu ich výrobkov a hľadanie partnerov na zahraničných trhoch s využitím existujúcich možností ekonomických oddelení zahraničných diplomatických misií.
Zároveň je jednou z kľúčových úloh REI uľahčovať účasť ukrajinských podnikov a spoločností na tendroch a súťažiach, realizáciu infraštruktúrnych a investičných projektov v zahraničí a účasť na výstavách a fórach, čo prispieva k rozvoju medzinárodnej výrobnej kooperácie domácich podnikov, zvýšeniu objemu ukrajinského exportu a podpore obchodných záujmov našich spoločností na svetových trhoch vo všeobecnosti.
V tejto súvislosti diplomatické misie Ukrajiny v zahraničí poskytujú potrebnú informačnú podporu pre účasť domácich spoločností na medzinárodných projektoch.
Okrem poskytovania priamej pomoci ukrajinským výrobcom pri propagácii ich výrobkov na zahraničných trhoch MZV spolu so zahraničnými diplomatickými misiami priebežne vykonáva príslušné informačné aktivity v zahraničí s cieľom propagovať investičný potenciál Ukrajiny.
Dovoľujeme si vás informovať, že v dôsledku dočasnej okupácie niektorých okresov Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Chersonskej oblasti Európska únia zaviedla sankcie, ktoré zakazujú obchod, platby a iné zahraničné hospodárske operácie na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny.
V objasneniach EK sa najmä jasne uvádza, že na územiach Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti kontrolovaných Ukrajinou neexistujú žiadne obmedzenia finančných transakcií vykonávaných úverovými inštitúciami EÚ v rámci obchodu a služieb. Úverové inštitúcie EÚ môžu v týchto regiónoch vykonávať zahraničné hospodárske operácie rovnakým spôsobom, ako vykonávajú operácie s inými úverovými inštitúciami v ktoromkoľvek inom regióne našej krajiny. Okrem toho bol objasnený štatút miest Zaporižžia a Cherson, ktoré nie sú dočasne okupovanými územiami a sú pod kontrolou Ukrajiny.
Outdated Browser
Для комфортної роботи в Мережі потрібен сучасний браузер. Тут можна знайти останні версії.
Outdated Browser
Цей сайт призначений для комп'ютерів, але ви можете вільно користуватися ним.