Zasadnutie zvolala vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová v súvislosti so zhoršujúcou sa bezpečnostnou a humanitárnou situáciou v Iraku a v reakcii na vývoj v Líbyi, v pásme Gazy a na Ukrajine.

Ministri odsúdili postup ozbrojencov islamistickej teroristickej organizácie ISIS/ ISIL v Iraku, ktorý vedie k nárastu utečencov a prehĺbeniu humanitárnej krízy. Vyzvali na vytvorenie inkluzívnej vlády, ktorá bude zastupovať všetky zložky irackej spoločnosti.

Vývoj na Ukrajine vzhľadom na pokračujúcu politickú, bezpečnostnú a ekonomickú nestabilitu a zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Donbase a Luhansku bol tiež predmetom diskusie ministrov zahraničných vecí. Rada opätovne zdôraznila podporu suverenite, teritoriálnej integrite, jednote a nezávislosti Ukrajiny. Závery rady dávajú silný dôraz na nevyhnutnosť urýchleného politického udržateľného riešenia krízy na východnej Ukrajine s cieľom ukončenia utrpenia civilného obyvateľstva, ale i v záujme celkovej stabilizácie situácie na Ukrajine.

Ministri sa zhodli, že akákoľvek medzinárodná humanitárna akcia musí prebehnúť so súhlasom ukrajinskej vlády a v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. V diskusii sa venovali aj zhodnoteniu dôsledkov sankčných opatrení EÚ a ruským odvetným opatreniam. Štátny tajomník P. Burian vo svojom vystúpení podčiarkol nevyhnutnosť zabezpečiť plynulý tranzit energetických dodávok cez ukrajinské územie do EÚ a privítal trojstranné rokovania medzi EÚ, Ruskom a Ukrajinou o implementácii Asociačnej dohody, ktoré budú zahŕňať aj otázky energetiky. V tejto súvislosti P. Burian pripomenul, že „Slovensko je pripravené významne prispieť k energetickej bezpečnosti Ukrajiny realizáciou reverzného toku plynu, prostredníctvom ktorého bude od 1. septembra tohto roku možné prepraviť plyn v objeme až do výšky 10 miliárd metrov kubických.”