Nutnosť udržiavať sankčný tlak voči Rusku nie je cieľom samo o sebe. Spojené štáty a Európska únia zaviedli ich po nelegálnej ruskej okupáci Krymu a v dôsledku agresívnych akcií Kremľa spolu s intervenciou vo východnej Ukrajine. Svojimi akciami RF porušila medzinárodné právo a suverenitu našej krajiny.
V tejto súvislosti sankcie majú za cieľ prinútiť Rusko dodržiavať medzinárodné právo a právne záväzky, ktoré narušilo v Budapeštianskom memorande od 12.5.1994 a v ustanoveniach Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, podpísanej dňa 05.31.1997.
Sankcie Západu majú za cieľ oslabiť ruskú ekonomiku a urobiť ju oveľa zraniteľnejšou, čo obmedzí vojenský potenciál Ruska a prinúti ho k návratu do právneho poľa.
Zmyslom uvalenia sankcií voči Rusku je zastaviť nelegálnu anexiu Krymského polostrova, uskutočniť jeho de-okupáciu a plnenie Ruskom dohôd z Minska, stiahnutie vojenských útvarov z Donbasu a zastavenie jeho podpory banditských zoskupení, ktoré stále vyzbrojuje.
Sankcie - sú jediným nástrojom na skrotenie agresora, v arzenáli ktorého sú jadrové zbrane. Práve oni ho udržiavajú od ďalších nezodpovedných a agresívnych akcií.
Použité západnými krajínami reštriktívne opatrenia začínajú vážne pôsobiť: uskutočňujú sa predpovede o spomalení ekonomického rastu v Rusku a ruská podnikateľská elita je vážne znepokojená situáciou. USA a EÚ sú ochotní sankcie odvolať, akonáhle Rusko úplne splní záväzky týkajúce sa prímeria, medzi ktoré patria okrem iného stiahnutie ruského vojenského personálu a vybavenia z Ukrajiny, zastavenie podpory separatistov, uľahčenie prepustenia väzňov, zaistenie kontroly hranice a bezpečnosti na hranici ukrajinskou vládou.
Obdobný názor má aj podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ktorý potvrdil počas nedávnej pracovnej návštevy na Ukrajine 1.-2. februára 2016.
Najmä M. Lajčák vo svojom rozhovore pre agentúru "Interfax-Ukrajina" povedal, že "Európska únia postupne prijala niekoľko reštriktívnych opatrení v súvislosti so situáciu na Ukrajine. Jednotlivé sankcie - v reakcii na porušovanie územnej celistvosti Ukrajiny, sektorové sankcie - v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopoľa, už spomenuté sektorové sankcie proti Rusku – v reakcii na destabilizáciu vo východnej Ukrajine, vzťahujúce sa k Minskému procesu a pokuty za krádež ukrajinských verejných finančných prostriedkov. Myslím si, že je dôležité prepojenie trvania sankcií s plným vykonávaním dohôd z Minska – práve také nadviazanie zvýšuje dôležitosť uplatňovaných sankcií na zaistenie bezpečnosti a stability v regióne. Pri pohľade na režím sankcií voči Rusku, EÚ bude musieť preskúmať konkrétny stav realizácie dohôd z Minska a kroky Ruska pre ich plnenie. Podľa záveru Rady Európy z marca 2015 dohody z Minska musia byť plne implementované. Vždy som sa domnieval, že sankcie - sú predovšetkým nástrojom politiky EÚ. Pre tento účel vedúci predstavitelia EÚ uviazali tieto sektorové sankcie s vykonávaním dohôd z Minska. Práve takéto uväzovanie zvyšuje dôležitosť uplatňovaných sankcií na zaistenie bezpečnosti a stability v regióne. Preto logicky kompletné zrušenie sankcií je možné, keď pominú dôvody, pre ktoré sme ich použili. Na druhú stranu, postupné oslabovanie sektorových sankcií vzťahujúcich sa k Minskému procesu by mohlo byť vzaté v úvahu v prípade, že krajiny EÚ sa podelia o všeobecný názor, že konflikt v Donbase nezvratne prešiel z vojenskej na čisto politickú rovinu".