Rozhovor s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny pre Týždeň:
Bol som prekvapený, keďže to bola dýka do chrbta Ukrajiny. Výrok ma pobúril. Pýtal som sa sám seba, či by som ja takýmto spôsobom „žartoval“ na účet dobrého priateľa, a moja odpoveď bola nie. Na výroky premiéra som zareagoval ihneď na Twitteri. Chcel by som oceniť, že slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok a neskôr aj premiér Igor Matovič sa za tieto výroky úprimne ospravedlnili. Celý incident je príučkou, že takéto vtipy sú z definície nevhodné.
Komunikovali sme textovo. S Ivanom Korčokom som sa osobne stretol pred dvoma alebo troma týždňami a viedli sme vtedy skvelý rozhovor, takže rozumiem, že Ivan Korčok musel mať z výrokov premiéra Matoviča zlý pocit nielen ako minister zahraničných vecí Slovenska, ale aj ako občan Slovenska, ktorý rešpektuje susedov.
Nerozprával som sa s Igorom Matovičom. Od pána premiéra sme dostali verejné ospravedlnenie prostredníctvom tweetu.
Na toto sa ťažko zabúda, keďže takéto vtipy neprichádzajú len tak odnikiaľ. Zároveň však verím, že tento konkrétny škandál je za nami a oceňujem, že sa premiér verejne ospravedlnil. To nám umožňuje ponechať tento prípad v minulosti. Takže nezabudneme na tie slová, ale vieme, že sú už minulosťou. Chcel by som vás ubezpečiť, že pre nás je Slovensko veľmi cenným priateľom a susedom. O to viac bolestivé je počuť niečo také z úst blízkeho priateľa.
V niečom sa situácia vylepšila, keďže sa začalo s prímerím v donbaskom regióne. Bohužiaľ, už počas druhej polovice decembra sme v tomto regióne zaznamenali ďalšie zhoršovanie. Zároveň sa znižuje efektivita rokovaní v Trilaterálnej kontaktnej skupine, kde sa stretáva Rusko, Ukrajina a OBSE a majú hľadať riešenia. Ide o to, že Rusko neprijalo nič z konštruktívnych gest, krokov a ponúk od Ukrajiny. Ruské médiá sú navyše plné správ, ktoré obviňujú Ukrajinu z príprav vojenskej eskalácie v donbaskom regióne.
Ide o čistú propagandu. Po prvé, my nepripravujeme žiadnu ofenzívu. Po druhé, je to práve Rusko, ktoré ofenzívu pripravuje a eskaluje napätie. Toto je naša momentálna situácia. A je veľmi nešťastné, že napriek snahám Ukrajiny, Nemecka a Francúzska sa Rusko nespráva konštruktívne v rámci Normandského formátu a nesúhlasí so zvolaním ďalšieho samitu lídrov, kde by sa dalo zhodnotiť situáciu a predložiť návrhy na nové kroky.
Nie. Naďalej je na dennom poriadku ostreľovanie, prestrelky, zranení a mŕtvi. Konflikt v donbaskom regióne je úplne v opačnom ako zamrznutom stave.
Nepovedal by som, že zabudli. Určite však celkom nerozumejú tomu, čo by ešte mohli spraviť pre zastavenie tohto konfliktu, ako by ešte mohli pomôcť Ukrajine získať späť svoje teritórium.
Ako viete, Francúzsko a Nemecko sú na čele zoznamu krajín, ktoré nám môžu pomôcť, keďže sú členmi Normandského formátu. Veríme, že aj Veľká Británia by sa mohla stať súčasťou tejto pomoci. A samozrejme by nám mohli pomôcť Spojené štáty americké. Ich momentálna administratíva veľmi dobre pozná pôvod tohto konfliktu a vie aj to, ako sa konflikt vyvíja. Budeme potrebovať konkrétnu akciu, to je očividné. Na stole sú možné kroky a je čas konať. Otázkou ostáva, kto bude schopný konať a jasne ukázať prezidentovi Putinovi, že si musí s nami sadnúť za stôl a vyjednávať.
Nie, toto sa nezmenilo, on naozaj rozumie iba sile. No otázka znie, ako vytvoriť také silové podmienky, ktoré donútia Vladimíra Putina k ústupkom. Nachádzame sa vo svete diplomacie a dialógov. Sila je teda kľúčom, otázka je, kto a ako ju bude využívať.
Určite. Všetky rozhodnutia, zmeny a odhady sú jasne diskutované a ležia na stole. Čo sa však nedeje, je to, že nevidíme zelenú z Moskvy, aby sme ich zaviedli. Ak Moskva politicky rozhodne, že urobí to, čo sľúbili – teda že východná Ukrajina ostane časťou Ukrajiny – a ak sa stiahne, bude to jednoduché. Konflikt by sme mohli vyriešiť pomerne rýchlo, pretože to, ako by Moskva mohla stiahnuť a ako by prebehlo hlasovanie, je veľmi dobre premyslené. Nemali by sme sa pýtať sami seba, ako dlho to potrvá, kým konflikt zažehnáme. Otázka je, ako dlho potrvá, kým donútime Rusko súhlasiť so zažehnaním konfliktu. Ak by Rusko na to pristalo zajtra, konflikt by sme vyriešili do týždňa.
Áno. Podľa štatistík dokonca podpora vstupu Ukrajiny do Európskej Únie a NATO stále stúpa. Ukrajina získala štatút EOP, čo znamená, že sa stala partnerom NATO s rozšírenou možnosťou spolupráce. Momentálne sa Ukrajina zaoberá plánom svojho členstva, čo bol sľub Ukrajine a Gruzínsku už v roku 2008 na národnom samite v Bukurešti. Doteraz však Ukrajina nezískala status čakateľa pre vstup do NATO. Členstvu je naklonených čoraz viac občanov Ukrajiny a navyše vláda stupňuje svoje snahy posunúť Ukrajinu do statusu čakateľa.
Nemôžeme sa sťažovať na kvalitu diskusií a konverzácií, ktoré sme mali s novou administratívou Spojených štátov. Rozprával som sa s ministrom zahraničných vecí, ozval sa im náš minister obrany, naša ambasáda vo Washingtone je s administratívou USA v kontakte a rovnako aj ich ambasáda v Kyjeve je v kontakte s nami. Som s našou komunikáciou spokojný. Rozumieme, že nová administratíva potrebuje najprv vyplniť všetky pozície, adaptovať sa, aby mohla naplno začať fungovať. To môže chvíľu trvať. Dôležitá však nebude iba kvalita komunikácie, ale aj kvalita činov. A to ešte len uvidíme, ako pôjde.
Očakávame jednu konkrétnu akciu, ktorú oznámil prezident Biden, a tou je návrat Spojených štátov do diania v Európe.
Európska únia sama osebe nám vakcíny nedodáva. No niektoré krajiny EÚ sa o svoje vakcíny s nami podelia. Máme v tomto zmysle niekoľko sľubov a záväzkov od členských krajín. No vakcinačný proces v Európe je pozadu, takže pre tieto krajiny je teraz ťažšie splniť sľuby. Ešte sme nedostali žiadnu vakcínu prostredníctvom Covax mechanizmu. (Program COVAX - mechanizmus Svetovej zdravotníckej organizácie – má za cieľ zabezpečiť tento rok dostatok očkovacích látok proti covidu aj pre najzraniteľnejších 20 percent ľudí v každej krajine, bohatej či chudobnej, pozn. red.) To je pre nás sklamaním. Vakcíny, ktoré sa nám podarilo kúpiť, sú od firmy Astra Zeneca. Budeme sa tešiť na aktívnejšiu spoluprácu s Európskou úniou ohľadom vakcín.
Nakúpili sme vakcíny od Astra Zeneca a finalizujeme kontakt s firmou Pfizer.
Nie. Naša vláda nákup tejto vakcíny odmieta. Nezaplatíme za strely, guľky a rakety, ktoré Rusko strieľa na východnú Ukrajinu. Navyše, Rusko premenilo vakcínu Sputnik na politický nástroj a hybridnú zbraň. Sputnik V nemá nič spoločné s humanitárnymi cieľmi Ruska. A to z jedného jednoduchého dôvodu – Rusko nemá potrebné množstvo vakcíny Sputnik V na zaočkovanie vlastnej populácie, no už ju predáva akejkoľvek krajine na Zemi. Zaujímajú ich azda životy ľudí v iných krajinách viac, ako vlastné? Alebo vnímajú Sputnik V iba ako politický nástroj? Odpoveď na tieto otázky je jasná. Preto sa každá krajina musí zamyslieť: Aká je cena ruskej štedrosti, pokiaľ Rusko nemá dostatok vakcín pre svojich občanov, no už ich predáva nám? Je to cena politická, nie finančná. A každá krajina musí opatrne zvážiť, či bude za Sputnik schopná a ochotná zaplatiť politickú cenu.
Nič zlé, je to ich rozhodnutie. Ale krajina, ktorá túto vakcínu nakúpi, platí dvojnásobne. Finančnú cenu a potom politickú cenu. Keďže Sputnik V je politická, a nie humanitárna vakcína, každý by mal byť opatrný.
Samozrejme. Stretli sme sa s mnohými rozličnými názormi. Napríklad Rusko tvrdí, že ukrajinská vláda sa nestará o svojich starších občanov a že ak by sa starala, prijala by vakcínu Sputnik V.
Som si istý, že keď ide o Ukrajinu, boli by pripravení dodať nám ju zadarmo. To si aspoň myslím ja, pretože politická výhra, ktorú by tým získali, je pre nich neoceniteľná. Rusko nelegálne okupuje naše teritórium a vytvorilo konflikt, ktorý zapríčinil smrť okolo 14-tisíc ľudí, a potom to isté Rusko hovorí, že chce zachraňovať životy vakcínou Sputnik? Keby sme ju zobrali, pre Rusko by to bola politická výhra na nezaplatenie.