V mene celosvetovej parlamentnej aliancie United4Ukraine, ktorá združuje poslancov národných parlamentov krajín podporujúcich Ukrajinu a poslancov Európskeho parlamentu, jej riadiaceho výboru a všetkých ďalších priateľov Ukrajiny vás naliehavo žiadame, aby ste tento list poskytli miestnym médiám, poslancom parlamentu a predstaviteľom vlády.
Ukrajina vstupuje do piatej zimy, počas ktorej odráža rozsiahlu ruskú vojenskú inváziu. Rusko sa opäť pokúša zlomiť ukrajinský národ chladom a tmou. Útočí na obytné budovy, kritickú infraštruktúru, vykurovacie systémy, civilnú dopravnú a logistickú infraštruktúru či vzdelávacie zariadenia. Ukrajina podporila iniciatívu prezidenta Spojených štátov amerických na prímerie v oblasti energetiky a preukázala pripravenosť na deeskaláciu. Rusko však na americký návrh nereagovalo a pokračovalo v útokoch na ukrajinskú energetickú a kritickú infraštruktúru. Ruská strana navyše zintenzívnila svoju kampaň zameranú na ničenie energetického sektora. Snaží sa vyčerpať ukrajinské rezervy a kapacity na obnovu poškodenej infraštruktúry a ešte pred príchodom zimy vyvolať rozsiahly výpadok elektrickej energie, aby oslabila odhodlanie Ukrajincov brániť svoju krajinu. Terorom voči civilnému obyvateľstvu sa Rusko usiluje dosiahnuť to, čo nedokáže vybojovať na bojisku.
Rusko zároveň stupňuje útoky proti Európe prostredníctvom kognitívnych a kybernetických operácií. Šíri dezinformácie, zasahuje do volieb, využíva podplatené osoby a šíri nepravdivé informácie. Kybernetickými útokmi sa pokúša narušiť prevádzku kritickej energetickej a ďalšej infraštruktúry, opakovane narúša európsky vzdušný priestor, organizuje sabotážne akcie a útočí na obchodné plavidlá pri pobreží Rumunska a Bulharska. Ruské aktivity čoraz častejšie nadobúdajú podobu priamych fyzických útokov. Už nejde iba o hybridné hrozby, ale o skutočné útoky.
Ruské útoky na ukrajinskú poľnohospodársku, energetickú a dopravnú infraštruktúru, ako aj pokusy narušiť námorný obchod, majú ďalekosiahle dôsledky presahujúce hranice Európy. Ohrozujú globálnu potravinovú bezpečnosť, energetické trhy, dodávateľské reťazce a hospodársku stabilitu. Od 21. júla 2026 nemôžu ukrajinské čiernomorské prístavy fungovať. Keď ich Rusko prvýkrát zablokovalo v roku 2022, svetové ceny potravín vzrástli o 25 %. Súčasné narušenie ukrajinského poľnohospodárskeho exportu opäť ohrozuje dodávky a zvyšuje ceny, pričom najtvrdšie zasahuje zraniteľné trhy. Týka sa to aj približne 400 miliónov ľudí v Afrike, Ázii a na Blízkom východe, ktorí sú závislí od ukrajinského obilia a potravinárskych výrobkov.
Rusko skúša, kam až môže zájsť vo svojej vojne proti Ukrajine, v útokoch proti Európe, v úsilí podkopať euroatlantickú jednotu a v destabilizácii sveta. Nastal čas na rozhodnú a jednotnú odpoveď. Rusko musí byť zastavené a musí utrpieť strategickú porážku. Len tak možno zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť nás všetkých.
Obnovenie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine, založeného na Charte OSN, rešpektovaní územnej celistvosti a vyvodení zodpovednosti za agresiu, je nevyhnutným predpokladom toho, aby sa vojna neopakovala. Akýkoľvek iný výsledok by viedol k ďalšej agresii. V Gruzínsku v roku 2008 a na Kryme a Donbase v roku 2014 sme už videli, čo sa stane, keď Rusko nie je zastavené a nadobudne pocit beztrestnosti za svoje zločiny. Nedostatok odhodlania a účinného odstrašenia zakaždým vytvára priestor pre ešte rozsiahlejšiu agresiu. Ak Rusko nezastavíme dnes na Ukrajine, pôjde ďalej.
Pozície Ukrajiny na bojisku sú dnes silnejšie než predtým a Rusko je zraniteľnejšie, než sa snaží presvedčiť svet. Jeho hospodárstvo je nevyvážené, prehriate a spomaľuje. Príjmy z energetického sektora sú pod dlhodobým tlakom. Rusko napriek tomu naďalej zvyšuje vojenské výdavky. Na rok 2027 už vyčlenilo na armádu prostriedky približne o tretinu vyššie, než predpokladal pôvodný rozpočet. Kremeľ stále verí, že môže zvíťaziť vo vojne proti Ukrajine, Európe, medzinárodnému právu a medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách.
Len rozhodnými krokmi, jednotou a solidaritou môžeme prinútiť Moskvu ukončiť vojnu. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme skutočne účinný tlak na Rusko a posilnenú podporu Ukrajiny. Takéto kroky si vyžadujú odvahu, no sú v záujme všetkých krajín, ktoré rešpektujú medzinárodné právo.
Odkladanie potrebného tlaku dáva Kremľu čas na preskupenie síl a oslabovanie nášho odhodlania. Zmiernenie tlaku prostredníctvom výnimiek, úľav alebo dočasných povolení by Rusku poskytlo záchranné lano práve vo chvíli, keď jeho vojnové hospodárstvo začína vykazovať vážne trhliny. Musíme naďalej postupovať spoločne, aby náklady agresie znášalo samotné Rusko a aby sa pokračovanie vojny stalo pre Moskvu príliš nákladným a napokon nemožným. Všetky opatrenia, ktoré prijmeme dnes, nás budú stáť menej než následky budúcej ruskej agresie, ak Rusku umožníme zvíťaziť.
V tejto rozhodujúcej chvíli vyzývame všetkých našich partnerov, aby sa postavili za našu spoločnú bezpečnosť a stabilitu, demokraciu a hodnoty a podporili Ukrajinu.
Vyzývame vás, aby ste:
Strategická porážka Ruska je nevyhnutnou podmienkou trvalého mieru. Akékoľvek urovnanie, ktoré by odmenilo agresiu alebo ponechalo Rusku schopnosť viesť vojnu, by nevyhnutne vyvolalo nový a ešte rozsiahlejší útok. Len ak Rusku znemožníme dosiahnuť víťazstvo, dokážeme zabezpečiť trvalý mier na Ukrajine, v Európe a v celom euroatlantickom priestore.
Naša budúcnosť je v našich rukách. Závisí od našej odvahy a odhodlania konať rozhodne, zastaviť Rusko a prinútiť ho ukončiť vojnu.
S úctou,
Členovia riadiaceho výboru United4Ukraine
Žygimantas Pavilionis
Poslanec Seimasu Litovskej republiky, podpredseda Zahraničného výboru, vedúci medziparlamentnej siete United4Ukraine.
Ivanna Klympush-Tsintsadze
Poslankyňa Najvyššej rady Ukrajiny, predsedníčka Výboru pre integráciu Ukrajiny do Európskej únie.
Vadym Halaichuk
Poslanec Najvyššej rady Ukrajiny, podpredseda Výboru pre integráciu Ukrajiny do Európskej únie.
Marko Mihkelson
Poslanec Riigikogu (estónskeho parlamentu), predseda Zahraničného výboru.
Agnieszka Pomaska
Poslankyňa Sejmu Poľskej republiky, predsedníčka Výboru pre záležitosti Európskej únie.
Henrike Brandstötter
Poslankyňa rakúskeho parlamentu, predsedníčka Parlamentnej skupiny priateľstva Rakúsko – Ukrajina.
Helmut Brandstätter
Poslanec Európskeho parlamentu, spolupredseda Parlamentného výboru pre pridruženie v Európskom parlamente.
Michael Gahler
Poslanec Európskeho parlamentu, stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Ukrajinu.
Aleksi Jäntti
Poslanec fínskeho parlamentu, predseda Parlamentnej skupiny priateľstva Fínsko – Ukrajina.
Sergey Lagodinsky
Poslanec Európskeho parlamentu.
Rihards Kols
Poslanec Európskeho parlamentu.
Dainius Žalimas
Poslanec Európskeho parlamentu.
Alex Sobel
Poslanec Dolnej snemovne Parlamentu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, predseda Medzistraníckej parlamentnej skupiny pre Ukrajinu, predseda Spoločného výboru pre ľudské práva.
Urmas Reinsalu
Poslanec Riigikogu (estónskeho parlamentu), predseda Výboru pre kontrolu štátneho rozpočtu, člen Zahraničného výboru.
Lia Quartapelle
Poslankyňa Poslaneckej snemovne talianskeho parlamentu, podpredsedníčka Zahraničného výboru.
Carlos Rojas
Poslanec Kongresu poslancov španielskeho parlamentu, podpredseda Zahraničného výboru.
Pavel Fischer
Senátor Parlamentu Českej republiky, predseda Výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť.
Viola von Cramon-Taubadel
Bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu a bývalá poslankyňa Spolkového snemu Nemeckej spolkovej republiky.
Hanna Hopko
Bývalá poslankyňa Najvyššej rady Ukrajiny, bývalá predsedníčka Zahraničného výboru.
André Gattolin
Bývalý senátor francúzskeho parlamentu.