„Hospodárske noviny” 19.3.2014

Najhorúcejšou témou posledných dní je takzvané všeobecné referendum na ukrajinskom Kryme. Už pred jeho konaním, počas hlasovania 16. marca aj po skončení sa na Ukrajine, v Európe a celom svete veľa hovorilo a diskutovalo o jeho neplatnosti.

Účastníci diskusií používajú množstvo opodstatnených argumentov, s ktorými sa dá jednoznačne súhlasiť. Predovšetkým sú to právne argumenty, keďže ide o porušenie ukrajinskej legislatívy samozvanou krymskou vládou. Potvrdilo to nielen rozhodnutie Ústavného súdu Ukrajiny zo 14. marca, ale aj závery Benátskej komisie Rady Európy z toho istého dňa. Vynárajú sa aj organizačné argumenty, keďže riešenie takej vážnej otázky, ako je odčlenenie časti štátneho územia, sa nemalo pripravovať v takom rýchlom tempe a v komplikovaných podmienkach. A nakoniec, sú tu aj o morálne argumenty: iniciátori a organizátori referenda na Kryme fakticky dali „úder pod pás“ a neférovo využili krízový stav na Ukrajine a frustráciu ukrajinskej spoločnosti.

Oveľa väčšiu pozornosť by som chcel venovať ešte jednému, a možno hlavnému, argumentu na podporu neplatnosti referenda. Krymské ľudové hlasovanie sa totiž uskutočnilo pod samopalmi ruskej armády. Tento fakt aktívne spochybňujú vrcholní činitelia Ruskej federácie, jej predstavitelia v medzinárodných organizáciách či ruskí diplomati v zahraničí, Slovensko nevynímajúc. Avšak v deň referenda na území Autonómnej republiky Krym (teda na území Ukrajiny) sa podľa informácií Ministerstva obrany Ukrajiny a Štátnej pohraničnej služby Ukrajiny nachádzalo veľké množstvo – viac ako tristo – jednotiek ruskej vojenskej techniky vrátane desiatok obrnených vozidiel, veliteľských a iných špeciálnych vojenských automobilov, reaktívnych raketometov Grad a delostreleckých komplexov S-300. Vo vodách Čierneho a Azovského mora sa nachádzalo 41 vojenských plavidiel Ozbrojených síl Ruskej federácie vrátane troch raketových lodí.

V dôsledku toho v deň referenda z tridsiatich vojenských jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny dislokovaných na území Autonómnej republiky Krym bolo ruskými vojakmi zajatých osem a zablokovaných 22. Taktiež bolo zablokovaných 57 plavidiel Ozbrojených síl Ukrajiny. Okrem toho v deň referenda bolo zo 65 objektov Štátnej pohraničnej služby Ukrajiny na Kryme vyradených z činnosti 64(vrátane všetkých 27 kontrolných bodov, všetkých piatich orgánov riadenia a 32 postov technického dozoru). Pritom 16 boli zajatí a bolo zablokovaných 34 kľúčových civilných objektov verejnej infraštruktúry Ukrajiny.

V súvislosti s uvedeným faktmi by som chcel položiť niekoľko rečníckych otázok. Je možné považovať hlasovanie v referende v podmienkach faktickej vojenskej okupácie za férové? Je možné považovať vyjadrenie vôle ľudí pod samopalmi za čestné a spravodlivé? A nakoniec je možné za takýchto okolností vôbec považovať referendum za platné? Dúfam, že každý rozumný a racionálny človek sám si môže dať odpovede na tieto otázky!

http://komentare.hnonline.sk/komentare-167/krym-referendum-pod-samopalmi-609648

„Hospodárske noviny”,